|
7.6.2007; Pravda; s. 8; Jancura Vladimír
BRATISLAVA, SEIBERSDORF - Slovenskí vedci výrazne prispeli k spoľahlivejšiemu a rýchlejšiemu zisťovaniu známej dopingovej látky Epo v organizme športovcov. Nová metóda umožňujúca odstraňovať chyby pri obrazovej analýze testov, získaných náročnou biochemickou metódou, je výsledkom spolupráce s rakúskymi kolegami. Dnes ju používajú všetky významnejšie antidopingové laboratóriá vo svete.
Hormón erytropoetín, čiže Epo, si ľudský organizmus vytvára aj sám. Jeho umelá podoba je však známa a stále používaná dopingová látka, ktorá výrazne zvyšuje výkonnosť najmä vo vytrvalostných športoch. „Podľa niektorých zdrojov sa 20-minútový bežecký výkon môže zlepšiť až o 30 sekúnd," upozorňuje známy slovenský chodec Peter Korčok, ktorý sa dnes na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici venuje problematike dopingu a možnostiam zvyšovania športovej výkonnosti prirodzenou cestou.
Podľa Korčoka sa prítomnosť umelého Epo prvý raz testovala na pretekoch Tour de France v roku 1998, ale vo väčšom rozsahu až o dva roky neskôr na olympiáde v Sydney. Vtedy sa už našiel spôsob ako športovca usvedčiť z Epo dopingu. Približne od roku 2001 sa používa test vzoriek moču, ktorý to umožňuje skúmať aj spätne. Ale až do vlaňajška bolo zisťovanie prítomnosti Epo v mnohých prípadoch dosť sporné.
Pri odhaľovaní tejto dopingovej látky ide v konečnom dôsledku o obrazovú analýzu, vizuálne vyhodnotenie testu. Dôležitú úlohu pritom hrajú matematické aj softvérové prostriedky, ktoré sa na tento účel použijú. Od nich závisí rýchlosť a objektivita práce expertov z laboratórií dopingovej kontroly.
„Pri vyhodnocovaní Epo obrazov nastáva často problém s rôznymi typmi ich poškodení, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť celkový výsledok dopingového testu," vysvetľuje docent Ivan Bajla, pracovník Ústavu merania SAV, ktorý dlhodobo pôsobí ako výskumník v Austrian Research Centers v Seibersdorfe (ARC), kde sa táto problematika riešila v rámci medzinárodného projektu. V niektorých prípadoch môžu podľa neho takéto obrazové poškodenia úplne znemožniť dopingový test.
Bolo preto potrebné znížiť ich počet na čo najnižšiu mieru, „lebo vzdať sa v týchto prípadoch testu z technických príčin znamená umožniť potenciálny doping", dodáva Bajla. Výskumný slovensko-rakúsky tím sa zameral na jedno z najčastejších a zároveň najhorších poškodení Epo obrazov - na lokálne geometrické poruchy. Je zaujímavé, že spôsob ako odstrániť tieto poškodenia navrhol mladý slovenský výskumník Svorad Štolc ml., ktorý pracuje ako doktorand v Ústave merania SAV pod vedením školiteľa docenta Bajlu.
„Nová metóda pomohla podľa predbežných testov znížiť chybovosť rozpoznávania dôležitých objektov v poškodených Epo obrazoch dva až štyrikrát," konštatuje výskumník. Zároveň sa výrazne znížila potreba manuálneho zásahu zo strany experta dopingovej kontroly. „Tým sa, samozrejme, zrýchlil a zefektívnil celý proces vyhodnocovania," zdôrazňuje Štolc.
Najnovšiu podobu softvérového systému GASepo (vyvinutého v ARC) zahŕňajúceho metódu odstraňovania obrazových poškodení dnes využívajú všetky akreditované protidopingoové laboratóriá na svete. Jej základnú myšlienku ochraňuje patent. „Spoľahlivejšími testami zisťovania Epo sa dosiahlo aspoň to, že športovci, ktorí chcú siahnuť po Epo dopingu, sa už nemôžu cítiť tak bezpečne ako predtým," tvrdí Štolc.
Upozornenie: Uvedené znenie článku sa v niektorých dôležitých bodoch líši od textu uverejneného v denníku Pravda dňa 7.6.2007. Redakcia totiž neakceptovala niektoré zásadné zmeny požadované v rámci autorizácie textu.
Pre viac informácií o projekte GASepo viď http://www.antidoping.at/epo/.
|
Originál článku z archívu denníka Pravda zo dňa 7.6.2007